Na migrantov by sa nemalo pozerať ako na bezpečnostnú hrozbu; sú to jednotlivci v zraniteľnej situácii, ktorí potrebujú našu pomoc. V reakcii na najnovší dramatický vývoj na grécko-tureckej hranici vyzýva Slovenska katolícka charita, aby zjednotená Európa zmiernila utrpenie tých najzraniteľnejších.
Otrasné a zúfalé udalosti uplynulých dní na hranici medzi Tureckom a EÚ si vyžadujú osobitnú reakciu zo strany nadchádzajúcich mimoriadnych zasadaní Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci a Rady pre zahraničné veci. SKCH preto vyzýva Slovensko a EÚ, aby urýchlene našli humánne a dôstojné riešenie dramatickej humanitárnej situácie, ktorá sa odohráva na vonkajšej hranici Grécka, na ostrovoch aj na pevnine, po tom, čo Turecko otvorilo svoju vonkajšiu hranicu smerom k EÚ.
„S ľuďmi, ktorí sa snažia dostať do Európy pri hľadaní ochrany, by sa malo zaobchádzať dôstojne a s rešpektom a nikdy by nemali byť vítaní slzným plynom, zbraňami alebo nenávisťou. Európa musí presadzovať hodnoty, ako sú ľudskosť a solidarita, ktoré sú jadrom vzniku EÚ,“
povedala Maria Nyman, generálna tajomníčka Caritas Europa.
Zameranie výlučne na hraničné kontroly vedie ku kriminalizácii ľudí a podporuje iracionálnu paniku. EÚ a jej členské štáty musia prísť s pevným kolektívnym plánom na poskytovanie humanitárnej podpory tisícom ľudí vrátane rodín, žien a detí, ktoré utiekli pred vojnami, prenasledovaním a hladom a ktoré sú teraz uviaznuté na vonkajšej hranici EÚ.
Nemôžeme akceptovať smrť detí. Nemôžeme pasívne sledovať, keď sa ľudia topia v mori. Podľa slov pápeža Františka musíme bojovať proti „globalizácii ľahostajnosti“. Európa musí preukázať solidaritu s Gréckom a žiadateľmi o azyl, ktorí zostali v limbe, najmä na gréckych ostrovoch. Štáty EÚ by mali bezodkladne presťahovať žiadateľov o azyl, počnúc najzraniteľnejšími, ako sú maloleté osoby bez sprievodu. Znovu opakujeme túto výzvu so 64 ďalšími európskymi organizáciami občianskej spoločnosti a ďalej zdôrazňujeme naliehavosť neľudskej situácie.
Podľa UNHCR je v oficiálnych táboroch na gréckych ostrovoch stiesnených 40 000 migrantov, pričom ich kapacita je len 6 000 ľudí. Tisíce ďalších ľudí žijú v provizórnych táboroch bez prístupu k službám alebo zdravotnej starostlivosti. Frustrácia stúpa medzi migrantmi a obyvateľmi ostrovov, ktorí sa cítia opustení gréckymi orgánmi a zvyškom Európy. To viedlo k niekoľkým demonštráciám, zvýšenému napätiu, násiliu a rasizmu voči migrantom. Stále viac toxická atmosféra voči mimovládnym organizáciám a dobrovoľníkom podporujúcim migrantov tiež viedla k niekoľkým útokom.
SKCH vyzýva všetky strany, aby upustili od používania násilia voči migrantom a mimovládnym organizáciám. Dôrazne odsudzujeme obmedzenia týkajúce sa prístupu k azylu a vyhosteniam, ktoré sa aplikujú v Grécku a pozdĺž tureckých hraníc.
Uznávajúc, že súčasná situácia je spojená s humanitárnou krízou v Sýrii a susedných krajinách, je o to naliehavejšie, aby EÚ nezatvárala oči; namiesto toho by mala zintenzívniť svoje diplomatické úsilie s cieľom sprostredkovať ukončenie vojny v Sýrii a poskytnúť humanitárnu podporu novo-vysídleným osobám v regióne Idlib. Nezabúdajme, že od roku 2011 bolo v Sýrii presídlených a násilím vysídlených viac ako 12 miliónov ľudí. Je najvyšší čas, aby sa im dostalo ľudské zaobchádzanie a mier.
Keďže dohoda medzi EÚ a Tureckom sa blíži k svojmu 4-ročnému „výročiu“ 18. marca, tieto dramatické udalosti potvrdzujú, že táto dohoda nie je – ani nikdy nebola – udržateľným opatrením reagujúcim na rastúci počet ľudí, ktorí potrebujú ochranu. EÚ a jej signatárske štáty nemôžu pokračovať v presúvaní svojich azylových a migračných politík do susedných krajín, ako sú Turecko alebo Líbya. Namiesto toho by mali navrhovať humánne politiky, ktoré sú zakotvené v hodnotách EÚ, ako sú solidarita a zdieľanie zodpovednosti. Poučme sa z našich chýb a uvedomme si potrebu vykonávať dlhodobé komplexné politiky, ktoré sa zameriavajú na hnacie sily nútenej migrácie.
Stanovisko prevzaté od Slovenskej katolíckej charity.
