Syn sa ma opýtal, ako sa človek môže dostať na ulicu. Chcem vám opísať jeden z príbehov.
Keď bežím otvoriť v charite dvere, mám v hlave čokoľvek, rodinu, priateľov, rezeň, víkend, pekné šaty. Po otvorení dvier vidím pána s pohľadom, v ktorom čítam otázniky strachu, neistoty, pomôžu mi? Moja myseľ, celé ja, vníma iba jeho. „Dobrý deň, ako vám môžeme pomôcť?“
Sadneme si a započúvam sa do príbehu, ktorý je v tom okamihu iba krátka forma nejakej núdze. „Buď zaplatím lieky alebo nájom, a o mesiac budem na ulici,“ vysvetľuje mi muž pred dôchodkom. Po vypočutí mu odpoviem: „Dobre, zabezpečíme vám lieky, dáme vám aj potraviny, pomôžeme vám, vieme.“ Vtedy sa oči muža zmenia na iskierky nádeje a iba odpovie. „To by ste pre mňa urobili?“ Urobíme a aj viac. Takto to začalo.
Lieky sme postupne nakúpili pomocou Charity Senec, ktorá ich uhradila. Liečba pomocou týchto liekov bola nákladná, ale život Jána stojí iba na nich, je vážne chorý. Pani konateľka v lekárni Trója Senec (FB – Vaša Lekáreň Trója) ihneď zistila, že Ján má nárok na úhradu liekov z poisťovne formou neodkladnej starostlivosti. Lekárnička sa tiež iniciatívne pozrela, ktorý doktor Jánovi predpisuje lieky, hneď mu aj zavolala a trvala na vystavení predpisu liekov cez plnú úhradu zdravotnej poisťovne, keďže Ján je vážne chorý a má na to právo. Pomohli mu potraviny, lieky, ľudskosť. Aj viac ľudí, napríklad aj Lenka Jasenovcová, ktorá podarovala hrnce a potraviny, aby si Ján mohol uvariť teplú polievku. Snažíme sa Jánovi pomôcť zapezpečiť viac jednoduchý život. Zuzana Hamalová pomáha zase Jánovi so zdravotnou poisťovňou. Domov sv. Jána z Boha zase pomáha s vybavením dávok sociálnej pomoci, pomocnú ruku, lieky a zdravotné ošetrenie ponúka Jánovi Mea Culpa.
Či vidíme v človeku Krista? Za seba viem povedať, že vidím v človeku brata, sestru, otca, mamu, dcéru, syna… S Jánom sa stretávam pravidelne. Je v núdzi, jeho invalidný dôchodok nestačí pokryť jeho životné náklady. V ubytovni, kde sa delili o nájomné traja, zostal sám, a celá čiastka zostala na ňom. Samozrejme, že si hľadal lacnejšie bývanie, a aj našiel, ale mal problém s jeho financovaním.
A vtedy, mi zavolal znova. Viete, keď zdvihnete telefón s touto informáciou, z hlavy vám odíde všetko, na čo myslíte, chcete alebo musíte urobiť. Bol pondelok a mal to byť jednoduchý deň s návštevou farnosti. Ale nakoniec to bol iný pondelok, ktorý udal tempo celému týždňu. Po celodennom vybavovaní a intervencii Bratislavskej arcidiecéznej charity som nakoniec našla vhodné ubytovanie pre Jána. Vďaka financiám z Nadácie EPH, vieme ľuďom v podobných prípadoch pomôcť. Ján sa nasťahoval a nespal na ulici. Poprosila som ho, aby mi určite večer zavolal, že je na izbe, a ide spať. O 19.30 mi zazvonil telefón s inou pondelkovou správou. Som osprchovaný, idem spať, veľmi ďakujem. Deň mohol skončiť a mne sa uľavilo.
„Viete, veľmi sa hanbím ísť si niekam pýtať pomoc, ale od vás nie.“
Ján mal kde skloniť hlavu, ale nemal pri sebe deti, rodinu, domov, zdravie. Aj preto ľudia končia na ulici. A je to možné veľmi rýchlo. Príbeh Jána má rôzne kresby. Jeho manželstvo sa rozpadlo, rany zostali na manželke, na ňom, na dcére i synovi. Bolesť zožiera všetko, čo jej ponúknete, no musíte kresliť život ďalej. Ján prekonal infarkt, operáciu hlavy, choroba a samota ho nechala skoro na ulici. Pri našom stretnutí si veľa povieme pri šálke kávy, opadne úzkosť, padnú slzy, hlava sa vyčistí.
Pre človeka je ťažké pýtať si základné potreby na prežitie. Ján mi úprimne povedal: „Viete, veľmi sa hanbím ísť si niekam pýtať pomoc, ale od vás nie.“ V charite sa snažíme byť s stáť blízko pri človeku. Naše srdcia musia byť také otvorené, aby sme mohli dávať, a aby od nás prijali.
Marianna
Chcete aj vy podporiť našu prácu? Stačí kliknúť na tento link: https://bit.ly/3bK8JAe
Ďakujeme, že stojíte s nami blízko pri človeku. ❤️
