Je mamičkou troch úžasných detí a práve počas materskej dovolenky, na farskom ihrisku v Petržalke, rozbehla Rodinnú zónu bez peňazí, ktorá je pre všetkých, chudobných aj bohatých, malých aj veľkých, pre všetkých, ktorí chcú dávať veciam druhú šancu, využívať zdroje, ktoré sú k dispozícii a tým pomôcť sebe, navzájom aj našej krásnej prírode. S energickou a pozitívnou Máriou Riganovou sme spolupracovali aj pri prvej akcii, swape, v našom Centre solidarity a práve počas týždňa Laudato si‘ vám chceme ponúknuť Máriin inšpiratívny pohľad, skúsenosti a skutky, ktorými sa snaží bojovať proti ekologickej kríze.

Keď je teplejšie počasie organizujeme Rodinnú zónu vonku, počas zimných mesiacov fungujeme na facebookovej stránke pod rovnakým názvom Rodinná zóna bez peňazí (súkromná skupina, ktorá má cez vyše 2100 členov), kde rovnako ponúkame veci, ktoré už nepotrebujeme a radi by sme ich ponúkli s láskou ďalej.

Pri fungovaní našej Zóny je veľmi dôležité, aby pri výbere oblečenia na našej darovacej stránke, ľudia naozaj vyberali zodpovedne. Napríklad, keď niekto ponúka nejakú veľkosť a ten čo má záujem, má v tej veľkosti doma veľa oblečenia, aby uvoľnil tento balík tomu, kto ho naozaj potrebuje a komu chýbajú tieto veľkosti. Prípadne, ak mám niečoho prebytok, posuniem zase ja oslovovaním ďalších ľudí. 

Mojím želaním tiež je, aby si niekto, ak dostane napríklad tričko a nie je mu dobré, dal tú námahu ako ten pred ním, a posunul tričko opäť ďalej. Riešim tiež veľa krát aj to, že niekto dostáva z našej stránky veci zadarmo a svoje veci ponúka taktiež na našej stránke, ale už za peniaze, alebo výmenou za niečo. Myslím si, že takéto jednanie je naozaj nefér. 

Pandémia sa ale dotkla aj našich aktivít. Počas pandémie som aj ja uzatvorila facebookovú stránku, aby nevznikala možnosť šíreniu vírusu počas odovzdávania a preberania vecí. Bol to čas zastavenia sa. Uvedomenia si, čo je v našom živote dôležité. Možno mnohí zistili, čo vlastne potrebujú, a čo nie. Prednedávnom som ale stránku opäť otvorila. Ľudia mi začali písať, že ich detičky vyrástli a že by boli vďační, ak by sa stránka opäť fungovala. A mám veľmi dobré skúsenosti, ľudia sú disciplinovaní aj pri tejto pandemickej situácii a je vidno, že si túžia navzájom pomáhať . Dokonca aj keď by mali možno obchod bližšie a stojí možno niečo čo potrebujú par eur, využívajú tie zdroje, ktoré sú už k dispozícii, ktoré niekto ponúka. 

Raz, keď som triedila to kvantum oblečenie po skončení našej Zóničky a hľadala mu nový domov, pomyslela som si veľmi zvláštnu vec.  Keď raz príde na našu Zónu málo oblečenia, vtedy budem šťastná.  V tomto prípade mám na mysli oblečenie dospelácke. Detské je pochopiteľné a žiadúce, aby sa posúvalo ďalej, keď deti vyrastú. Ale dospelí väčšinou nerastú, teda iba ak priberú, alebo schudnú a i napriek tomu majú stále čo vyraďovať.

Myslím si, že je veľmi potrebné zistiť čo to máme v tom našom šatníku. Zistiť, aký štýl sa k nám hodí, nie aký sa hodí kamarátke, lebo každý jeden máme inú postavu a nie všetko sa nám hodí. Až doma potom zistíme, že sme si kúpili oblečenie, ktoré nám vlastne nesedí a posúvame ho ďalej. Možnosťou je nájsť si veci, ktoré sú navzájom kombinovateľné a nadčasové, aby sme stále netúžili po nových a trendy kúskoch. Klaďme dôraz na materiál, v ktorom sa budeme cítiť príjemne, ktorý nás neškriabe, nie je umelý. 

Voľakedy bolo v obchodoch pár kolekcií za rok, teraz ich je niekoľko desiatok. Je pochopiteľné, že nás obchody lákajú, aby nám nejaká kolekcia neušla, aby stále mali svojho zákazníka. Myslím si, že je našou povinnosťou zisťovať, prečo je oblečenie v zľavách, v niektorých obchodoch aj bez zliav také lacné ? Kto ho za tak lacno ušil a v akých podmienkach?

Možno keď si raz zostavíme ten svoj ľúbený šatník, nebudeme potrebovať nakupovať ďalšie kúsky z obchodov a nebudeme potrebovať vyraďovať stále nové a nové veci. Budeme mať šatník, ktorý je ten NÁŠ – Ľúbený. Teším sa, keď mi ľudia povedia, že práve taký šatník si zostavili z kúskov z našej Zoničky. 

Som veľmi vďačná za každého jedného, ktorý dáva veciam druhú šancu. Je veľmi potrebné, aby sme si našu planétu chránili tu a teraz. Nie je naša. Žijeme tu iba v podnájme do času, ktorí tu budeme žiť. Starajme sa o ňu. 

Mary

Foto: archív Rodinnej zóny bez peňazí v Petržalke